Jedno ráno

Zívla si. Zapla počítač a uvidela ho tam prihláseného. (uškrnul sa)

Avoj! Pracuješ?

Ahoj princezná. No, ani nie. Nemám tu šéfa.

Takže sa flákaš.

No, trošku...

No teda, asi by som to mala povedať tvojmu šéfovi. Jedine ak...

Jedine ak čo princezná?

Jedine ak by si prišiel ku mne aaaa...

A?

No veď vieš...

Neviem...

Ale zlatko, vieš, veď sa budem hanbiť...

Juuuj a budeš tak pekne červenučká. Taká na zahryznutie, mňam. A čože mi robí moja princezná?

Papám zmrzlinku a váľam sa ešte v postieľke v pyžamku... Nechce sa mi vstať.

V pyžamku? No teda, niekto sa tu ale má... A v ktorom?

V tej bielej priesvitnej košieľke na ramienka, čo mi sotva siaha pod zadok...

Jaj, dráždiš?

Nikdy v živote by som si nedovolila. (smiala sa, vedela už ako mu je)

A nechceš pomôcť s prezliekaním? I keď sa obávam, že tá fáza, keď budeš vyzlečená bude trvať dosť dlho.

Blázonko...

Veď môžem ja za to, že mi robíš chute?

Vážne? A aké? ( I keď ju nemohol vidieť, ona sa lišiacky usmievala a hryzla si do konca ukazováka. Vždy to robila, keď bola vzrušená.)

Mám chuť si vliezť k tebe do postele, vyhrnúť tú košeľu a vybozkávať ťa celú. Poď sa maznať...

Blázonko môj malý... A ty takéto veci môžeš písať v práci?

Môžem, šéf tu nie je a príde až poobede. Môžem ísť k tebe do postieľky?

Postieľka je ráno len a len moja. Pekne sa tu rozťahujem, bez prikrývky, čiže by si sa nezmestil. Musel by si stáť.

No, už tu v tejto mojej malinkej kancelárii niekto stojí. A obaja myslíme na teba.

Teda! A také sa smie?

Nie, že smie, to je nutnosť. Keď si predstavím

No toto! Takéto myšlienky mať v práci! (Cítila ako pomaly začína vlhnúť.)

Láska, ty si s tým začala vieš, že nám dvom netreba dlho hovoriť. Myšlienka na tvoj jemný jazyk, tvoje krásne prsia, tvoju sladkú...no veď vieš čo... to nás jednoducho stavia do pozoru. Tak rád by som ťa vybozkával celú. Začal by som na tvojich hebkých perách, pokračoval krkom, pomaly prešiel na prsia, cmúľal ti bradavky, láskal bruško a potom....potom....jáááááááááááááj, to by bola paráda...

(Sťažka preglgla.) A nenecháme si to až na večer? Prídeš? (Radšej ho zastavila. Ona by aj síce pokračovala, ale on je v práci a nemôže riskovať.)

A dá sa ti povedať nie?

Nie...

Tak áno, prídem... Teda prídeme obidvaja. Budeš mať tú košieľku na sebe?

Ak chceš, budem, ale ak nie... Tak nebudem mať nič, len úsmev... (Zamyslene si hladila vnútornú stranu stehna)

Ou, lákavá ponuka... Tak radšej len ten úsmev... A zmrzlinku mi tiež necháš?

Nie, tá je len a len moja...

Teda, ty si na mňa ale zlá...

Nie som, len so zmrzlinou sa s nikým nedelím. Teším sa na teba... Na vás oboch.

Aj ja princezná. Budem na teba myslieť...

Aj ja, posielam ti pusu...

Ďakujem, ja tebe tiež...

Skončili rozhovor a ona sa opäť zavŕtala do postele a spokojne zavrela oči. Ruku stále držala položenú na tom najintímnejšom mieste. Myslela naňho a na to, čo sa bude všetko večer diať. Už sa nemohla dočkať...

Zdroj povídky: https://eroticke.sex-povidky.cz/Jedno-rano